Speaker
Description
Podľa údajov UNSCEAR pochádza viac ako 80% celkovej radiačnej záťaže obyvateľstva z prírodných zdrojov žiarenia. Najväčší príspevok pritom predstavuje inhalácia krátkožijúcich produktov premeny radónu (²²²Rn). Tieto produkty sa po vdýchnutí deponujú na relatívne malej ploche dýchacích ciest, kde ožarujú cieľové bunky bronchiálneho epitelu. Výsledkom je zvýšené riziko poškodenia DNA a následná transformácia buniek vedúca k vzniku zhubného nádoru.
Karcinogénny účinok produktov premeny radónu sa výrazne zosilňuje v prítomnosti fajčenia, ktoré mení morfometriu aj funkciu dýchacích ciest, zvyšuje hrúbku mukóznej vrstvy a spomaľuje mukociliárnu očistu pľúc. Tieto zmeny ovplyvňujú nielen depozíciu aerosólových častíc, ale aj chronické zápalové procesy, ktoré stoja pri vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Chronická obštrukcia tak predstavuje patologický dôsledok dlhodobej fajčiarskej expozície.
Fajčenie a radónová expozícia patria medzi kľúčové faktory určujúce riziko vzniku rakoviny pľúc, avšak ich vzájomná interakcia zostáva stále nedostatočne objasnená. Bez detailného pochopenia synergického pôsobenia týchto dvoch polutantov nie je možné adekvátne posúdiť riziko vzniku rakoviny pľúc pre rôzne fajčiarske skupiny s rôznou dĺžkou a intenzitou fajčenia.
Nádorové bunky majú monoklonálny pôvod – pochádzajú z jednej pôvodne transformovanej bunky. Štúdium procesov prebiehajúcich na bunkovej úrovni je preto nevyhnutné pre pochopenie mechanizmov radiačnej karcinogenézy. Experimentálne a teoretické metódy umožňujúce štúdium týchto zmien na bunkovej úrovni poskytuje mikrodozimetria. Hoci mikrodozimetrické modely nepopisujú kompletný proces karcinogenézy, umožňujú objasniť vplyv vybraných parametrov podieľajúcich sa na vzniku rakoviny.
V rámci prednášky predstavíme mikrodozimetriu ako účinný a flexibilný nástroj na kvantifikáciu radiačného rizika z expozície radónu s možnosťou zahrnutia účinkov fajčenia na bunkové poškodenie. Diskutované budú rozdiely v radónovom riziku medzi vekovými a expozičnými skupinami, ako aj medzi pobytovým a banským prostredím. Zároveň budú prezentované možnosti využitia biologických účinkov radónu ako indikátorov pľúcnych zmien vyvolaných fajčením, čo môže prispieť k rekonštrukcii regeneračných procesov v pľúcach u abstinujúcich fajčiarov. Osobitná pozornosť bude venovaná hodnoteniu senzitivity bazálnych a sekrečných buniek, ktoré sú často považované za rovnocenné cieľové bunkové populácie. Niektoré práce však naznačujú, že bazálne bunky sú niekoľkonásobne citlivejšie a ich dominantný podiel na celkovej biologickej odozve treba zohľadniť.
| Preferovaná sekcia | Radón a ďalšie prírodné zdroje žiarenia |
|---|
