Speaker
Description
V nukleárnej medicíne sa používajú otvorené rádioaktívne žiariče na diagnostické a terapeutické účely už mnoho desiatok rokov. Pre diagnostiku sa používajú nuklidy s nižšou aktivitou a zároveň kratším polčasom rozpadu (rádovo hodiny). V prípade terapie je mnoho desiatok rokov zavedená liečba karcinómu štítnej žľazy pomocou rádioaktívneho I-131 s hospitalizáciou pacienta na niekoľko dní (5 - 6) a postupmi pre kontrolu prípustnej úrovne retinovanej aktivity v tele pacienta pre jeho prepustenie do domáceho liečenia.
Pred niekoľkými rokmi sa začali zavádzať nové liečebné postupy a nové rádionuklidy. Ide najmä o liečbu kastračne rezistentného karcinómu prostaty pomocou Lu-177. V medzinárodnom kontexte sa nezohľadnili skúsenosti z rádioiódovej terapie a nie je ustálená potreba hospitalizácie pacienta do doby vylúčenia/rozpadu väčšiny rádioaktívneho izotopu, čo pri nedostatočnej analýze možných dopadov vedie k neuváženým dôsledkom. Jedným z nich je aj výskyt rádioaktívnych odpadov v komunálnom odpade (KO) s pomerne vysokou mernou aj celkovou aktivitou. Pri kontrole KO na výskyt rádioaktivity dochádza následkom toho k častým alarmom a aktivácii systému záchytu rádioaktívnych materiálov – príslušný úrad verejného zdravotníctva, polícia, likvidátor odpadov (JAVYS), poskytovateľ monitorovania. Zároveň dochádza k blokovaniu dopravného prostriedku a komplikáciám pri zabezpečení náhradného vozidla pre zvoz KO. Aktivácia rádovo desiatky osôb systému a prevádzkovateľa spaľovne predstavuje nemalé finančné prostriedky, ktoré pri analýze prípustnosti ambulantného podávania rádioaktívneho lieku a prepustenia pacienta s vysokou retinovanou aktivitou v tele pacienta neboli v optimalizačnej štúdii uvážené.
| Preferovaná sekcia | Radiačná ochrana v havarijnom manažmente |
|---|
