Speaker
Description
Nový koncept v nukleárnej medicíne - teranostika (spojenie slov terapia a diagnostika) využíva rovnakú biologicky aktívnu nosnú molekulu, ktorá je značená buď diagnosticky, alebo terapeuticky vhodným, vo všeobecnosti rôznym rádionuklidom – dvojici sa hovorí „teranostický pár“. Tá istá molekula – napr. PSMA, DOTA-peptid a pod., sa na účel diagnostiky označí pre diagnostiku vhodnejším rádionuklidom, napríklad $^{68}$Ga alebo $^{18}$F a terapeutický efekt sa dosiahne beta žiarením rádionuklidu $^{177}$Lu - teranostický pár $^{68}$Ga - $^{177}$Lu. SPECT zobrazenie pomocou $^{177}$Lu sa používa pre účely kvantitatívneho stanovenia pre dozimetriu pri terapii a na zistenie miery terapeutického efektu.
Pre vyvolanie terapeutického účinku musia byť aktivity podávaných rádionuklidov vysoké - v rozmedzí niekoľko až do desať GBq. Polčas rozpadu $^{177}$Lu je pomerne dlhý a od polčasu rozpadu bežne používaného terapeutického I-131 líši iba málo.
Skúmanie nežiadúcich účinkov ionizujúceho žiarenia u personálu na oddeleniach nukleárnej medicíny sa zvyčajne obmedzuje na externé ožiarenie celotelové a rúk, ktoré sú v blízkom kontakte s rádiofarmakom. Otázky kontaminácie povrchu tela ako aj kontaminácie vnútornej sa v publikáciách hľadajú len ťažko. Stanovenie ožiarenia kože rúk beta žiarením absentuje prakticky úplne.
Veľkosť vplyvu ožiarenia pacienta poskytuje priamo výrobca rádiofarmaka pre jednotlivé vnútorné orgány tela, kde dávky v prípade terapeutického rádiofarmaka často sú na hranici likvidácie funkčnosti orgánov a tkanív (napríklad obličky a slinné žľazy).
Ožiarenie osôb starajúcich sa o pacienta v domácnosti je v legislatíve riešené na základe sledovania vonkajšieho (celotelového) ožiarenia, ktoré sa určí z príkonu dávky meranej vo vhodnej vzdialenosti od pacienta s podaným rádiofarmakom. Hodnotenie vnútorného ožiarenia ako aj dávok z kontaminácie kože absentuje vo všeobecnosti úplne, a to aj v medzinárodnom kontexte.
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a výpusťami na pracovisku je riešené štandardnými a zaužívanými postupmi v rámci licencie príslušného orgánu. Naproti tomu nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a výpusťami v domácnosti pacienta legislatíva a prax opomína úplne.
Na modelových príkladoch sa dá ukázať relevancia a potreba upravenia horeuvedených otázok radiačnej ochrany v legislatíve a zavedenia potrebných postupov do praxe. Pri absencii štúdie zahŕňajúcej komplexný prístup hodnotenia jednotlivých otázok radiačnej ochrany zároveň vyvstáva otázka primeranosti ambulantného podávania terapeutických rádionuklidov vo všeobecnosti.
