Speaker
Description
Stav silne kontaminovanej atmosféry Zeme v 50. a 60. rokoch minulého storočia viedol k vytvoreniu systému monitorovania rádioaktivity. Zabezpečovali ho hygienické a meteorologické služby sveta a ich spoločné úsilie malo viesť k poznaniu do akej miery je globálnou kontamináciou ohrozované zdravie svetovej populácie. Preto aj v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v roku 1962 vzniklo oddelenie Rádioaktivity ovzdušia. Na 6 meteorologických staniciach boli odoberané vzorky zrážkovej vody a vyhodnocované v laboratóriách. Nadzemné skúšky jadrových zbraní skončili až na počiatku 80. rokov, kedy sa už stav atmosféry dostával pomaly na úroveň prírodného pozadia.
Havária v Černobyle v polovici 80. rokov ukázala, že merať rádioaktivitu atmosféry bude treba aj inak ako následným spracúvaním vzoriek v laboratóriu. Začali sa budovať systémy včasného varovania pred žiarením, ktoré sú schopné v reálnom čase poskytnúť informáciu a umožniť včasnú ochranu zdravia zavedením vhodných opatrení.
SHMÚ malo pre takýto režim vhodné podmienky. Začiatkom 90. rokov rozmiestnilo na svojich profesionálnych staniciach prvé sondy na meranie príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia v ovzduší. Dáta v reálnom čase sa začali zbierať spolu s meteorologickými do telekomunikačného centra ústavu.
Koncom 90. rokov boli sondy FAG nahradené sondami GammaTracer. Zároveň bol vytvorený informačný systém, ktorý dáta zbieral do databázy a poskytoval v rámci medzinárodnej výmeny Rakúsku, Európskej komisii, Maďarsku a Českej republike, rovnako aj Úradu jadrového dozoru. Spolupráca sa rozvinula aj s inými rezortami.
Systém zastarával, sondy boli len postupne nahradzované. Situácia si však vyžadovala radikálnejšiu modernizáciu. Pomohli jej vo vláde prezentované závery cvičenia INEX-5 v roku 2015, ktoré poukázali na neuspokojivý stav Radiačnej monitorovacej siete Slovenska a iniciovali kroky k jej dofinancovaniu.
Bolo nakúpených 20 ks sond od firmy NUVIA a vytvorený informačný systém s databázou a komunikačnými tokmi k partnerom v novom výmennom formáte Európskej komisie IRIX. Systém bol najskôr prevádzkovaný duálne a od roku 2020 je plne funkčný s 30 meracími miestami rovnomerne rozmiestnenými po území Slovenska, informačným systémom s dvojstrannou výmenou dát s Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou, s poskytovaním dát systému EURDEP a Úradu jadrového dozoru a Úradu verejného zdravotníctva. Všetko v reálnom čase v 10-min frekvencii, prostredníctvom ftp servera a webových služieb. Nevyhnutnosť prevádzkovania systému včasného varovania pred žiarením je dnes naliehavejšia ako po havárii Černobyľa. Dnes totiž zase nejde už len o atómové elektrárne.
