Speaker
Description
Vedecký výbor OSN pre účinky atómového žiarenia publikoval prvú súhrnnú správu o zdrojoch ionizujúceho žiarenia, úrovni a účinkoch rádionuklidov v roku 1958. Monitorovanie životného prostredia poskytuje priamu informáciu pre hodnotenie dávkovej záťaže osôb a pre korekciu limitov v prípade nevyváženého vzťahu medzi zdrojom ionizujúceho žiarenia a človekom, so zreteľom na jeho ochranu a zmiernenie prípadných nepriaznivých účinkov ionizujúceho žiarenia.
S cieľom zisťovať a zdolávať núdzové situácie a chrániť za akýchkoľvek okolností jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie pred nekontrolovaným únikom rádioaktívnych látok, zmierniť závažné nepriaznivé následky na ľudské zdravie a bezpečnosť, kvalitu života, majetok a životné prostredie je v Slovenskej republike vytvorený systém pripravenosti a odozvy na núdzovú situáciu. Na odvrátenie alebo obmedzenie ožiarenia obyvateľov slúži rýchla klasifikácia vzniknutej núdzovej situácie, notifikácia kompetentných dozorných orgánov, určenie zón havarijného plánovania, všeobecných kritérií a operačných zásahových úrovní. V ostatných rokoch sa o harmonizáciu prijímaných ochranných a následných opatrení pričinilo aj niekoľko iniciatív a európskych inštitúcií.
Vznik radiačnej monitorovacej siete Slovenskej republiky je možné datovať do roku 1985, keď bola vytvorená ako súčasť radiačnej monitorovacej siete Československej socialistickej republiky. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredím radiačnej monitorovacej siete a vykonáva monitorovanie radiačnej situácie, zbiera a spracováva údaje o výsledkoch monitorovania v Slovenskej republike na hodnotenie ožiarenia a hodnotenie vplyvu žiarenia na obyvateľov.
Ústredie radiačnej monitorovacej siete vypracúva plány monitorovania životného prostredia, metodické pokyny a návody na vykonávanie monitorovania. Trvalé monitorovanie zložiek životného prostredia, potravinového reťazca a iných komodít slúži na zisťovanie dlhodobých trendov a odchýlok. Údaje o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia by v prípade vzniku v núdzovej situácie slúžili na identifikáciu a charakterizáciu vzniknutého úniku rádioaktívnej látky a šírenie rádioaktívnej kontaminácie. Ak dôjde k núdzovej situácii na území Slovenskej republiky, bude súčasťou monitorovania radiačnej situácie aj prognóza šírenia úniku rádioaktívnej látky a ionizujúceho žiarenia v okolí jadrového zariadenia alebo pracoviska, na ktorom k núdzovej situácii došlo, alebo v okolí miesta, na ktorom došlo k zlovoľnému použitiu zdroja ionizujúceho žiarenia.
